O nás (aká je náplň združenia)

Včela kranská (apis mellifera carnica). Definovanie podľa Profesora Ruttnera V strednej Európe patrí medzi veľmi rozšírene a populárne plemeno Jej pôvod sa odvodzuje z Gorenska, hornatej severozápadnej časti Slovinska (Kransko). Ďalej sa jej výskyt tiahne od juhovýchodných Álp až po severný Balkán, obýva údolie Dunaja, na severovýchod siaha až do Karpát. Čiže pôvodným domovom je Podunajsko (Balkán, Rakúsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko), vrátane územia Slovenska. Meno dostala podľa provincie Kransko na území dnešného Slovinska. Neskôr bola importovaná aj do ostatných častí sveta. V súčasnej dobe prenikla do strednej i západnej Európy, rozchováva sa i v Amerike a v Austrálii. Morfologické charakteristiky Matka: Sfarbenie: Svetlohnedej koženo hnedé alebo tmavé;Má mať dobrý vzrast, mohutný oválny hrudník a dlhé, špicaté brucho. Robotnica: Je to stredne veľká včela, s tmavým chitínom a hustým šedým ochlpením. Chitín je tmavý s častými výskytmi kožovito sfarbených okrajov prvého tergitu. ochlpenie je husté a krátke sfarbené do sivej farby Slovinci ju volajú aj zdomácnelo názvom (sivka) Dĺžka cuciaka je 6,4 až 6,8 mm, lakťový index robotníc 2,3 - 3,0. Štandard 2,7. Chĺpky na piatom segmente brucha sú hrubé a krátke (0.25–0.35 mm) Trúd: Brucho je tmavej farby, nikdy žltej;chlpy sú sfarbené do šedá až sivo hnedej farbyCubitalny index je 2.0 (1.8–2.3). Vlastnosti plemena Jarný rast populácie: Rýchly až veľmi rýchly jarný rozvoj plemena končí u niektorých kmeňov už v plnom lete. Prezimuje veľmi hospodárne. Včelstvo zimuje v pomerne nízkych početnostiach, ale dosahuje rýchly jarný rozvoj. Má výbornú schopnosť produkcie medu a vosku, je nebodavá a ľahko ovládateľná. Negatívnu vlastnosť pôvodného plemena - sklon k rojivosti, sa snažíme znížiť šľachtiteľskou prácou. Populárne sú rakúske línie Sklenár, Singer, Troiseck, zakarpatská Vučko, z domácich línií Tatranka, Vigor, Košičanka, Vojničanka, Carnica Sokol, Sitňanka, Mošovčanka, Šahanka. Hmotnosť zimujúceho včelstva sa pohybuje od 0,75kg maximálne do 1,25kg Zvýšená rojivosť je známa len u menej prešľachtených kmeňov. Má dobrý zberací a orientačný zmysel, silnú energiu letu, využíva dobre znášky nektárové, tak isto i medovicové. Dobre opeľuje aj využíva znášku z ďateliny lúčnej. Je veľmi mierna a pokojná pri manipulácii s plástmy. Je značne odolná voči bakteriálnym chorobám plodu. Málo tmelí. Má vynikajúcu prispôsobivosť. Prof. Ruttner rozlíšil u súčasnej Kranskej včely štyri ekotypy, a to typ alpský, karpatský, balkánsky a macedónsky. Pre podmienky strednej Európy sú vhodné však len typy alpský a karpatský. Z alpského typu z územia dnešného Rakúska pochádzajú najznámejšie a najrozšírenejšie kmene Sklenár z Mistelbachu, Troiseck zo Štajerska a Peschetz z Korutánska. Ešte do roku 1980 bolo tradičným rezervoárom prešľachtených línií včely Kranskej severnej Slovinky Rakúsko, odkiaľ bolo možné v prípade potreby plemenný materiál doviezť. Vzhľadom k individuálnym experimentálnym importom cudzorodého materiálu od začiatku 70. rokov sa veľmi prudko zhoršil a po roku 1985, kedy v dôsledku úhynu masového úhynu včelstiev na varroázu, ktorý sa opakoval v niekoľkých vlnách v nasledujúcich rokoch, doplnili rakúski chovatelia stravy včelstiev zmesí materiálu najrôznejšieho pôvodu bez veľkého dôrazu na kvalitu a stabilitu úžitkových vlastností. Už v roku 1989 preto konštatoval prof. E. Ruttner, že české a slovenské krajiny vďaka sústavnej starostlivosť o chov včely Kranskej postupne preberajú úlohu krajiny s najcelistvejšou populáciou Kranskej včely. Viac ako tridsaťročná selekčná práca spojená s porovnávacími štúdiami jednoznačne dokazuje vhodnosť včely Kranskej pre podmienky SR. Iné plemená alebo ich hybridy nie sú vhodnejšie v našich podmienkach ani ako opeľovače, ani z hľadiska produkcie. V prípade, že by došlo k bastardizacií populácie včiel, klesla by úroveň úžitkovosti a hrozí aj výrazné zvýšenie výskytu agresívnych včelstiev. To je asi na záver od Profesora Ruttnera.