©  www.sca-queen-bees.sk Adresa Združenia: Ústav včelárstva, Dr. J Gašperika 599, 033 08 Liptovský Hrádok, 044 522 11 41, 055 642 5226 Kto chce s minimálnymi nákladmi dosiahnuť maximálne výnosy, ten by mal pravidelne vyčistiť úľ a sebe hlavu                                                                                                                  (Dr. Pia Aumeierová; Deutsches Bienen-Journal, 2009, č.1.str.37)
         INSEMINAČNÁ SLUŽBA - PRÍPRAVA A PRIEBEH PRÁC      Šľachtiteľským chovom a rozmnožovacím chovom v uznávacom pokračovaní, ktoré si sami nerobia insemináciu matiek, zabezpečuje inseminačnú službu v spolupráci so Združením chovateľov slovenskej kranskej včely (ZCHSKV), Poverená plemenárska organizácia (PPO) - Ústav včelárstva v Liptovskom Hrádku.  V súčasnosti sa uplatňuje zásada, že v jednom chove sa inseminačný technik alebo, pracovník ústavu venuje inseminácii matiek jeden deň, čo je v čistom čase prítomnosti v chove asi osem hodín. Na chovateľovi teda záleží, ako sa na insemináciu pripraví, aby sa zainseminovalo čo najviac matiek. Opíšeme, čo a ako je potrebné na deň inseminácie pripraviť zo strany chovateľa a zásady pre dosiahnutie dobrého výsledku inseminácie včelích matiek.   Príprava matiek a trúdov na insemináciu    Dôležité je správne načasovanie veku matiek a trúdov. Matka v deň inseminácie má byť vo veku od 7 dní, nevadí ak je staršia i 14-16dní. Trúdi majú byť staré najmenej 14 dní, je možné rátať, že vydržia a sú použitelní do veku až asi 35 dní od vyliahnutia. Z týchto údajov sa vyjde pri plánovaní chovu. Viac času pred dňom inseminácie potrebujeme na odchov trúdov.   Potrebujeme od matky zaklásť trúdí plást  6 týždňov pred insemináciou , aby trúdi boli pri inseminácii vo veku asi 18 dní. Rezerva niekoľko dní je na to, že matka nezakladie celý plást hneď a naraz po jeho vložení do včelstva. Sériu na odchov matiek  (z cca 12 hodinových larvičiek) založíme asi 20 dní  (3 týždne) pred dátumom inseminácie . Z toho vyplýva, že začiatok odchovu trúdov musí byť 3 týždne pred začiatkom odchovu matiek, ktoré majú byť týmito trúdmi inseminované.   Ak sa odchov trúdov (zaplodovanie trubčieho plástu) alebo ich pohlavná zrelosť oneskorí asi o 10 dní proti plánu, je ešte rezerva vo veku matiek pri inseminácii - musia "počkať" asi o týždeň dlhšie - do ich veku asi 2 týždne. Inseminovanie matiek ani vo veku do 16 či 18 dní nie je chybou. Vždy je lepšie inseminovať matku 14 dňovú ako 5 dňovú; staršia matka je s určitosťou úplne pohlavne zrelá, ľahšie sa inseminuje a skôr sa rozkladie, ako matka 5-6 dňová.   Na odchov trúdov je najvhodnejšie použiť pre skorý chov (so začiatkom v apríli a začiatkom mája) hotový trúdí plást, buď panenský alebo raz pred tým zaplodovaný. V období, keď už je znáška nektáru, sa vloží radšej stavebný rámik. Trúdie včelstvo musí byť v dobrej kondícii a s dostatkom zásob medu (2- 3 kg je málo !) a peľu. Pamätajme na to, že zakladený trubčí plást ani plást s larvami ešte nie je zárukou, že trúdy budú dochované. Niekedy sú včely schopné zlikvidovať i zaviečkovaný trúdí plod, alebo môže byť zničený zvápenatením plodu, ktoré ho poškodzuje rozsiahlejšie ako plod robotničí. Preto odchovávame trúdy vždy v dvoch až troch vybratých včelstvách línie, ktorú chceme inseminovať.  Po vložení trúdieho plástu skontrolujeme o dva týždne jeho zaplodovanie. Ak je plod prevažne zaviečkovaný, je už väčšia istota, že sa z neho trúdy vyliahnú. Na 20. až 23. deň od začiatku zakladania plástu matkou ho zaizolujeme  do medníka alebo iného, materskou mriežkou (najistejšie Hanemannovou, tj. plechovou alebo z plastu) dobre oddeleného priestoru úľa  v silnom a medom nadmerne zásobenom včelstve. Priestor takého izolátora pre trúdov pred tým zbavíme spoľahlivo všetkých trúdov - vymetieme všetky včely. To kvôli istote pôvodu trúdov odoberaných na insemináciu. Do dňa inseminácie budú trúdy v tomto priestore väznení, môže sa im prípadne umožniť prelet pred večerom keď  končí let včiel, ale len z jedného úľa naraz.  Trúdy sa totiž ľahko zalietavajú medzi úľmi. Súčasne o časť trúdov prídeme, vletia do iných úľov. Nemá  takmer žiaden zmysel inseminácia trúdmi, ktorí sa mohli   niekoľko dní od vyliahnutia voľne preletovať . V čase po slnovrate, keď je po znáške, je ťažké trúdy udržať, včely ich môžu odohnať od zásob a nechať vyhladovať a uhynúť. Preto zo včelstva s trúdmi je istejšie odobrať matku.  Matky pred insemináciou ošetrujeme rovnako ako matky na voľné párenie, iba s tým rozdielom, že hneď po vystavení väznených chovných úlikov von na podstavce a po prelete včiel  zamriežkujeme letáčiky  pásikmi Hanemannovej mriežky . Matky v chovných úlikoch nesmú byť obmedzované vo voľnom pohybe – to znamená že sa nesmú väzniť v žiadnych klietočkách . musia mať umožnený voľný pohyb po plástoch až do termínu inseminácie.    Postup prác v deň inseminácie     Ráno  v deň inseminácie v každom oplodniačiku vychytíme matku a uväzníme  ju samu bez včiel do klietky  najlepšie valcovitého tvaru, v ktorej je trochu krmiva (cukrovomedové cesto), ktoré nemôžu vybrať včely. Krmivo zároveň musí byť umiestnené tak, aby sa ním matka neulepila. Klietku s matkou vrátime do oplodniačika medzi plástiky. Najvhodnejšie je riešenie, keď sa dá klietka vybrať bez otvorenia oplodniačika cez jeho vrchné viečko. Klietka sa označí číslom oplodniačika.   Pri inseminácii sa najskôr odoberie sperma od trúdov do kapiláry až pre 10 - 12 matiek. Trúdy sa nachytajú z izolátora v úli do väčšej klietky alebo do asi 400 ml skleného pohára s viečkom s otvorom o priemeru 1 cm. Chytajú sa priebežne tak, aby sa mohli spotrebovať v priebehu asi 30 minút. Pri dlhšom v ä znení sa znehodnocujú - nedá sa od nich odobrať sperma. Na inseminačnú dávku pre jednu matku (asi 8 mm 3 ) je potrebné odobrať asi 10-20 trúdov. Je však veľmi premenlivý podiel tých trúdov, ktorým sa dá sperma odobrať, od 20 do 90 %, a to i v prípade ich odpovedajúceho veku. V závislosti na tom trvá odobratie jednej inseminačnej dávky najčastejšie asi od 6 do 15 minút.  Matka z oplodniačika sa prinesie bez včiel v klietke. Jej zainseminovanie trvá 2 až 3 minúty. S klietkou sa hneď môže vrátiť do oplodniačika, pričom sa klietka ponechá uzatvorená.  Po zainseminovaní sa matka podrobí ešte druhej narkóze  (prvú dostáva súčasne pri inseminovaní), čo sa robí najčastejšie na druhý deň po inseminácii. Môže sa narkotizovať i ten istý deň, kedy bola inseminovaná, s časovým odstupom asi 6 hodín. Matky, ktoré chceme narkotizovať, sa s klietkami vyberú do jednej nádoby (napr. 1 alebo 2 litrový sklenený pohár) s viečkom s otvorom. Ide o tz. hromadnú narkózu . Po uzatvorení nádoby sa do otvoru vo viečku hadičkou vpustí plynný kysličník uhličitý (CO 2 ). Od znehybnenia matiek sa ráta čas narkózy, tá trvá minimálne 1 minútu, najčastejšie sa v súčasnosti ponecháva 2 minúty   (skúšajú sa rôzne dĺžky narkózy matiek). Druhá narkóza urýchľuje rozkladenie matiek, bez nej by trvalo i 2 až 4 týždne.   Hneď po skončení narkózy sa klietky s matkami vysypú z narkotizačnej nádoby. Pevná zátka sa nahradí tenkou zátkou z cukrovomedového cesta a klietky sa vrátia do oplodniačikov. Prvé matky začínajú klásť za dva dni po inseminácii, najčastejšie do 10 dní. Sú však oneskorenci začínajúci klásť i o 3 až 4 týždne. Po celú dobu prítomnosti matky pred i po inseminácii, aj keď už kladie, nechávame na letáčiku mriežku, aby matka nemohla vyletieť; včelám to tiež uľahčuje obranu osadenstva pred votrelcami.  Na druhú - hromadnú narkózu ako zdroj plynu je možné výhodne použiť prázdnu sifónovú fľašu. Vypustí sa do nej obsah dvoch bombičiek CO 2 . Z fľaše sa potom plyn pustí pomocou ventilu do narkotizačnej nádoby s matkami. Druhú narkózu matiek robí chovateľ obyčajne sám.